Varenie American IPA podľa receptu pre klon Verdant IPA sa u mňa nečakane posunulo na neskôr. Bolo pre mňa mierne problematické naplánovať si to okolo dovolenky, preto som pristúpil k niekoľkým zmenám, ktoré nižšie popíšem.

Príprava na varenie

Zvyčajne si slad nameliem už v piatok večer a vďaka tomu môžem v sobotu hneď od rána variť. Tentoraz som mal ešte večer nejaké pracovné povinnosti a dostal som sa k tomu až ráno. Rozhodol som sa mierne zmeniť nastavenie mletia na hrubšie a pozorovať vplyv na rýchlosť vysladzovania a efektivitu, ale o tom neskôr.

Tu prišla aj prvá zmena – mal som o 60g viac Best Pale sladu, než som si myslel, že doma mám. Asi nejako ostalo alebo som predtým zle vážil. Nechcel som to už sušiť, tak som to zomlel tiež.

Rmutovanie

Množstvo sladu nebolo v úplne najefektívnejšom bode pre Grainfather, ale aj tak som nečakal, že finálne skončím s original gravity o 8 SG bodov menej, než som zamýšľal. Asi veľkú rolu zohralo aj hrubšie mletie. Nevadí.

Pri rmutovaní sa mi stala kuriózna vec – po čase sa slad usadil, horné filtračné sito kleslo a tak sa stalo, že stredová časť pre odtekanie rmutu sa dostala nad úroveň filtra. Väčšinou je ten filter dosť účinný a zachytí pevné časti, ale tentoraz si celkom voľne plávali až dole k ohrevu. Našťastie nenastalo žiadne pripálenie.

Vysladzovanie

Poďme sa tentoraz podrobnejšie zamerať na vysladzovanie. Očakával som, že vďaka hrubšiemu mletiu pôjde ľahko. Aj napriek tomu, že časť sypania tvorili ovsené vločky, ktoré majú vplyv na väčšiu viskozitu. A veru išlo to svižne.

Vysladzovanie u mňa prebieha tak, že zdvihnem kôš so sladom a položím ho nožičkami na podpery na hrnci. Sladina prirodzene gravitáciou kvapká dolu.

V tomto čase už mám zväčša pripravenú vodu na vysladzovanie. Upravím jej pH pod hodnotu 6 a zohrejem ju na 75°C. Touto vodou potom oblievam vrchné sito koša so sladom. Našiel som si doma skvelú pomôcku – spodnú časť nepoužívaného frenchpressu. Má rúčku, ideálnu veľkosť a ľahko sa z neho voda vylieva jemným prúdom.

Cieľom pri vysladzovaní je udržiavať slad stále vlhký. Snažím sa mať nad sladom konštatnú hladinu aspoň pár milimetrov vysokú. Priveľa asi tiež nie je dobre kvôli priveľkému tlaku. Rovnako je vhodné vodu rozlievať postupne, hlavne zo začiatku kým sa nedarí udržiavať hladinu. Takto má voda šancu odtekať viacerými cestami a brať so sebou cukor.

Inak pH aj teplota vysladzovacej vody sú dôležité. Ak je oboje príliš vysoké, môže sa do piva dostávať trpkosť zo sladu. Kedysi som pH neupravoval a bolo potom v pive dosť cítiť takú trpkú sladovosť. Môže to mať vplyv aj na efektivitu, ale veľmi by som to neriešil. Oveľa citeľnejší je ten chuťový dopad.

Pridávanie chmeľu

Chmeľ som pridával najprv posledných 10 minút pred koncom varu. Spravil som taký cocktail Mosaicu, Citry, Protaflocu a výživy pre kvasnice ako môžete vidieť aj na fotke.

Po dokončení varu som začal mladinu chladiť na 80°C, aby som mohol spraviť hopstand. V tomto momente som pridal znova Citru a Mosaic, a všetko som to dobre zamiešal. Miešaním sa lepšie uvoľnia látky z peletiek a zároveň sa napokon chmeľ usadí hlavne v strede a nezablokuje filter. Nechal som to celé stáť 20 minút a potom som prešiel na finálne chladenie.

Zakvasenie

Kvôli menšej možnosti plánovania som si do poslednej chvíle nebol istý, kedy budem variť a nerobil som štartér. Počas chladenia som časť mladiny odobral do pohára a takto naštartoval aspoň trochu kvasnice. Chytili sa pomerne rýchlo a do pár minút už začali peniť. Vďaka chladeniu protiprúdom som ich zakvasil už počas chladenia pri teplote 18-19°C.

Pôvodne som plánoval dry hop len 3 dni, ale dovolenka ma donútila spraviť malý experiment – nechal som tam chmeľ až 7 dní.

Chmeľ mi spôsobil aj nemalé problémy. Dlho som nerobil nič dry-hopped a neuvedomil som si, ako ľahko mi to môže zapchať kyvetu. Pri odoberaní vzorky na meranie prekvasenia sa mi zablokovala dlhá tyčka v kyvete aj výčapný kohút. Nemal som šancu takto pivo prečerpať do inej kyvety na sýtenie.

Našťastie mám doma hadičku a plavák do FermZilly- Aj za cenu miernej oxidácie som v kyvete vymenil klasickú tyč (ktorú mám inak zahnutú kvôli kalom a nepomohlo ani po cold crashi) za hadičku. Podarilo sa mi takto prečerpať pol kyvety a potom sa hadička nechcela ponárať pod hladinu. To budem musiet vyriešiť do budúcnosti nejakou záťažou. Zvyšok som prečerpal sifónom a teda môžem rátať s oxidáciou. Aspoň sa vďaka mne poučíte, ak tiež kvasíte v kyvete.

Ak máte tipy, ako predísť problémom v kyvete pri dry-hoppingu, sem s nimi. Snáď vaša Verdant IPA bude chutiť lepšie.